Sačurov | História - Sačurov | Oficiálna stránka obce

Sačurov
oficiálna stránka obce
Sačurov
Sačurov
Prejsť na obsah

Sačurov | História

Obec > História

História

Prvé písomné správy o obci pochádzajú z prelomu 14. a 15. storočia. Z toho obdobia sa zachovala písomná dokumentácia. Názov obce sa v ňom vyskytoval v tvare „ZACHYUR“. V listine sa popisuje spor medzi Rozgoňovcami a Abovcami o majetky, ktoré riešil palatín.

V 15. a začiatkom 16. storočia Rozgoňovcom patrila severná časť obce. V roku 1438 v nej hospodárilo 17 sedliackych domácností, pričom päť z nich ležalo opustených, nakoľko ich užívatelia sa odsťahovali. V tomto roku sa spomína jednokolesový mlyn, ktorý existoval už v 14. storočí a aj neskôr, čo svedčilo o tradičnom pestovaní obilnín tunajšími poddanými.

V roku 1438 medzi spoluvlastníkov obce patrila rodina Czudarovcov a v roku 1493 je medzi vlastníkmi vedený aj Ján Tarcai.

V 16. a 17. storočí sedliacke domácnosti podliehali kráľovskej dani podľa veľkosti porty, t.j. usadlosti užívanej sedliakmi. Toto zdaňovanie znamenalo pokles počtu sedliackych domácností aj v Sačurove. Niektoré sa vzdali užívaných pozemkov, a tak sa dostali medzi želiarov, ktorí už na prelome 16. a 17. storočia tiež museli platiť kráľovskú daň. Údaje z roku 1600 uvádzajú, že v celom Sačurove stálo 24 obývaných poddanských domov, jeden až dva domy šoltýsov, pôvodne katolícky kostol v tom čase už užívaný evanjelikmi, fara a určite aj škola. V tomto čase to bola stredne veľká dedina s prevažne poddanským obyvateľstvom. Žili tu sedliaci aj želiari, medzi ktorými došlo neskôr k určitému majetkovému vyrovnaniu, pretože už v roku 1635 obe vrstvy obhospodarovali rovnako malé pozemky. Bol to dôsledok schudobnenia a sociálneho úpadku sedliakov. S najväčšou pravdepodobnosťou to spôsobovali výšky daní a malá schopnosť ich splácania. Ďalšou príčinou úpadku sedliactva boli aj dôsledky stavovských protihabsburských povstavní, vyrubovanie a rast štátnej dane voči sedliackym usadlostiam na výdavky vojenskej obrany proti Turkom, nárast nákladov na pobyt a stravovanie vojsk, ktoré sa v 17. storočí v dôsledku spomínaných udalostí nachádzali v Zemplínskej župe.

V júli 1831 zasiahla východné Slovensko cholera. Len z radov rímskokatolíkov zomrelo 70 Sačurovčanov. Celkove bolo z obce obetí oveľa viac.

Začiatkom 60. rokov 19. storočia žilo v Sačurove viac ako tisíc obyvateľov. V roku 1865 tvorila rozloha obce 3 670 katastrálnych jutár, z toho oráčiny 2004 k.j., lúk 807 k.j., pasienkov 285 k.j., lesa 360 k.j., a nevyužiteľnej pôdy 214 k.j. Žilo tu 6 väčších a 130 menších gazdov. V roku 1898 vzniklo v obci Úverové družstvo, ktoré bolo najľudovejším typom peňažného ústavu.

Nedostatok pracovných príležitostí v obci znamenal pokračovanie vysťahovalectva. Len v rokoch 1923 – 1924 sa z okresu Vranov odsťahovalo 1530 osôb. Potrebu pracovných príležitostí čiastočne vylepšila parná píla v obci, poskytujúca prácu aj miestnym obyvateľom. Postavila ju firma Vaš a spol. Pri píle sa nachádzala aj elektráreň a mlyn na parný pohon. S pílou súvisí existencia úzkokoľajnej železničky, ktorou sa na pílu dopravovala drevená hmota z okolitých lesov.

O existencii dobrovoľného hasičského zboru v Sačurove sa zachovalo iba veľmi málo dokumentov. Keďže požiar v roku 1936 likvidovali sačurovskí hasiči, ktorí v tom čase už boli silnou jednotkou, predpokladáme existenciu hasičského zboru už v 20. rokoch 20. storočia.


OBEC SAČUROV  -  bola oslobodená sovietskou armádou dňa 2. Decembra 1944 o 18.hodine.
                                     Boli to vojaci vojenských jednotiek súdr. Fokina a Ficlana.
                                     Správou obce bol sov. Veliteľstvom, ako náčelník dediny  poverený poručík Sov. Armády Antonenko.
                                     V dedine bol od 2.12.1944 až do 18.1.1945.
                                     Prvý národný výbor po príchode Sov. Armády : Kuževič Andrej – predseda
                                                                                                                                     Pešta Mikuláš   - zásob.referent
                                                                                                                                    Tomáš Fedor     - tajomník – sekretár
                                                                                                                                      Hančuľák Ján    - člen výboru
                                     Dňa 12.12.1944 bol ustanovený riadny národný výbor.
                                     Jeho zloženie:   predseda -  Hančuľák Ján
                                                                   členovia    -   Kuzevič Andrej
                                                                                             Tomáš Fedor
                                                                                             Pačuta Pavel
                                                                                             Andrejko Ján
                                                                                             Ďurko Pavel
                                                                                             Breznojčák Andrej
                                                                                            Pešta Mikuláš
                                                                                             Vasiľ Michal
                                                                                             Ickevič František
                                                                                            Petruň Ján
                                                                                            Kačmár Jozef
                                                                                           Sidor Ladislav
                                       Prvá ľudová milícia bola ustanovená 12.12.1944.
                                       Jej zloženie :   veliteľ     -  Vasiľ Andrej                              
                                                                  členovia -  Tomáš Jozef , Jachymovič Michal , Hric Pavel.
                                       Dňa 28.12.1944 mala obec Sačurov 1144 obyvateľov.


V roku 1947 bola v obci zriadená Obvodová meštianska škola aj pre okolité obce a to v budove, ktorú na tento účel obec zakúpila od Jána Truchana.

Z kultúrnych udalostí tohto obdobia je treba uviesť, že 13. novembra 1954 bolo v obci slávnostne otvorené kino, keď sa premietal slovenský film Rodná zem.

V priebehu 70. rokov 20. storočia sa v obci realizovali viaceré významné akcie stavebného, kultúrneho a politického charakteru. Patrilo k nim slávnostné otvorenie novej budovy ZDŠ a kultúrneho domu 30. apríla 1974, ktorého sa zúčastnil minister Cenového úradu ČSSR Michal Sabolčík, rodák z okresu Vranov. Medzi významné udalosti patrilo aj zjednotenie JRD Sačurov s JRD Davidov k 1. januáru 1976. K významným úspechom vo výstavbe a skrášľovaní obce z tohto obdobia patrila rekonštrukcia starej budovy ZDŠ na zdravotné stredisko (1975 – 1976), v ktorom pracovali traja lekári – všeobecný, detský a zubný a neskôr k nim pribudol aj ženský lekár dochádzajúci z Vranova dvakrát týždenne.

Život a výstavba obce sa nezastavili ani po prevrate v novembri 1989. V občianskej vybavenosti obce sa nachádzala železničná stanica, pošta, zdravotné stredisko, materská škola, ZDŠ, kino, kultúrny dom, knižnica, futbalové ihrisko, dva kostoly – rímskokatolícky a gréckokatolícky.

V novembri 1992 začala výstavba kanalizácie v obci. Rok predtým bol z budovy požiarnej zbrojnice presťahovaný obecný úrad do nových priestorov, v ktorých sídli dnes. V budove terajšieho obecného úradu je od roku 1991 zriadená aj policajná stanica.

24. septembra 2000 bol slávnostne odovzdaný do užívania Dom smútku – Dom nádeje v obci.

V máji 2001 prebehlo sčítanie obyvateľstva. Na základe výsledkov sčítania vieme, že v Sačurove žilo 1962 obyvateľov, z nich bolo 972 mužov a 990 žien.

Významné historické udalosti:
v júni 1922 záplavy
11.4.1925 – veľký požiar, ktorý zničil 11 budov
v roku 1898 v obci založené Úverové družstvo
v roku 1921 postavená píla, druhá vo Vranovskom okrese
v roku 1936 založený miestny odbor Matice slovenskej

Významné osobnosti, rodáci:
JENKOVSKÝ Augustín:

nar. 18.10.1833 v Sačurove, kňaž a vynálezca, zomrel 22.1.1923 v Steblivke (ZSSR).

KASARDA Mikuláš:

nar. 26.7.1925 v Sačurove, pedagóg, básnik, prekladateľ, vo svojej básnickej tvorbe často vyznával lásku k rodnej zemi.

KASARDA Štefan:

nar. 18.12.1935 v Sačurove, učiteľ, redaktor, dramatik, bol autoro rozhlasových hier. Debutoval hrou – Sny prichádzajú z mesta.

KAČUR Juraj:

nar.5.5.1890 v Sačurove, roľník a poslanec. V čase 2. svetovej vojny člen protifašistického odboja, poslanec za Demokratickú stranu v SNR. Zomrel v Sačurove 9.3.1983.

MOŠKOVIČ Jakub:

lekár, publicista nar. 10.12.1838 v Sačurove, zomrel 3.11.1902 pochovaný v Košiciach.

KOZÁK Milan:

nar. 10.4.1939 v Sačurove, ved. Hospodársky pracovník. Podieľal sa pri budovaní prvej slovenskej atómovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Pôsobil ako generálny riaditeľ Atómových elektrární, k.p. Bohunice.


Chronologický kalendár obce Sačurov

1402 – prvá zmienka o obci / názov obce ZACHUR /
1407 – v tomto roku sa po prvykrát spomína farnosť
1438 – má obec drevený kostol
1493 – má obec 16 usadlostí, z toho 10 opustených
1585 – majitelia obce sú rodina Štefana Báthoryho.Almasyovcov, Štefana Soósa
1666 – najstarší údaj o škole , prvý platený učiteľ
1708 – znovuzaloženie gr.kat. farnosti v Sačurove
1715 – obec má 16 osadníkov a 5 želiarov
1769 – postavený neskorobarokový rim. kat. kostol
1773 – obec poznáme pod názvom Szacsur, Szacsurow
1784
– 1787 – obec má 119 domov a 1105 trvale usídlených obyvateľov
1809 – postavený gr. kat. kostol p. Márie, klasicistický
1831 – roľnícke povstanie a cholera
1867 – prvá katastrálna mapa celého chotáru
1869 – podľa sčítania má obec 180 domov a 1148 obyvateľov
1883 – renovácia rim.kat. kostola
1898 – v obci založené Úverové družstvo
1900 – obec má 199 domov a 1115 obyvateľov
1904 – v obci bolo založené Potravné družstvo
1919 – obec má 1135 obyvateľov
1920 – od toho roku má obec názov Sačurov
1921 – vznik parnej píly / firma Vaš a syn/ a elektráreň
1922 - obec postihnutá veľkou povodňou
1925 – veľký požiar v obci – zhorelo 11 domov
1926 – odohraná prvá divadelná hra školskými deťmi
1933 – škola mala prvé elektrické osvetlenie – 2 žiarovkami
1936 – založený MO Matice slovenskej
1940 – obec mala 1330 obyvateľov
1942 – vysťahovanie židovských rodín
1944 – oslobodená obec
1947 – otvorenie zriadenia meštianskej školy
1954 – slávnostné otvorenie kina
1966 – prvý pravidelný spoj do Vranova n/T
1969 – zahájenie výstavby novej 18 triednej ZDŠ
1970 – 1. ročník „Behu okolo Sačurova“
1970 – má obec 1582 obyvateľov a 331 domov
1970 – postavený most cez rieku Topľa
1974 – slávnostné otvorenie 18 triednej ZDŠ a Kultúrneho domu
1977 – obec má
1652 obyvateľo z toho 201 rómov
1978 – postavené 3 mosty cez miestný potok
1979 – postavená prvá 6 B.J pre rómov
1982 – postavená druhá 6.B.J pre rómov
1985 – má obec 1756 obyvateľov
1987 – odovzdaná nová budova MŠ



Občania vo vedení obce

1905 – 1908 - rychtár p. Pavlo Andrej
1909 – 1912 - rychtár Roman Ján
1913 – 1917 - rychtár Hančuľak Ján
1917 – 1922 - nenašli sa žiadné zápisy
1922 – 1927 - starosta obce Ďurka Ján
1927 – 1936 - starosta obce Ján Janok
1936 – 1945 – starosta obce Jozef Roman
1945 – 1947 – starosta obce Juraj Kačur
1947 – 1952 – predseda dočastnej miestnej správy , predseda MNV – Pavol Pačuta
1952 – 1956 – predseda MNV Pavol Zubko
1960 – 1964 - predseda MNV Andrej Kozák
1964 – 1969 - predseda MNV Michal Čakan
1969 – 1971 - predseda MNV Andrej Truchan
1971 – 1976 - predseda MNV Andrej Zubko
1976 – 1986 - predseda MNV Michal Jakubek
1986 – 2010 - starosta obce Ján Onuško
2010 – starosta obce Peter Barát


Návrat na obsah