Sačurov | História
História
Prvé písomné správy o obci pochádzajú z prelomu 14. a 15. storočia. Z toho obdobia sa zachovala písomná dokumentácia. Názov obce sa v ňom vyskytoval v tvare „ZACHYUR“. V listine sa popisuje spor medzi Rozgoňovcami a Abovcami o majetky, ktoré riešil palatín.
V 15. a začiatkom 16. storočia Rozgoňovcom patrila severná časť obce. V roku 1438 v nej hospodárilo 17 sedliackych domácností, pričom päť z nich ležalo opustených, nakoľko ich užívatelia sa odsťahovali. V tomto roku sa spomína jednokolesový mlyn, ktorý existoval už v 14. storočí a aj neskôr, čo svedčilo o tradičnom pestovaní obilnín tunajšími poddanými.
V roku 1438 medzi spoluvlastníkov obce patrila rodina Czudarovcov a v roku 1493 je medzi vlastníkmi vedený aj Ján Tarcai.
V 16. a 17. storočí sedliacke domácnosti podliehali kráľovskej dani podľa veľkosti porty, t.j. usadlosti užívanej sedliakmi. Toto zdaňovanie znamenalo pokles počtu sedliackych domácností aj v Sačurove. Niektoré sa vzdali užívaných pozemkov, a tak sa dostali medzi želiarov, ktorí už na prelome 16. a 17. storočia tiež museli platiť kráľovskú daň. Údaje z roku 1600 uvádzajú, že v celom Sačurove stálo 24 obývaných poddanských domov, jeden až dva domy šoltýsov, pôvodne katolícky kostol v tom čase už užívaný evanjelikmi, fara a určite aj škola. V tomto čase to bola stredne veľká dedina s prevažne poddanským obyvateľstvom. Žili tu sedliaci aj želiari, medzi ktorými došlo neskôr k určitému majetkovému vyrovnaniu, pretože už v roku 1635 obe vrstvy obhospodarovali rovnako malé pozemky. Bol to dôsledok schudobnenia a sociálneho úpadku sedliakov. S najväčšou pravdepodobnosťou to spôsobovali výšky daní a malá schopnosť ich splácania. Ďalšou príčinou úpadku sedliactva boli aj dôsledky stavovských protihabsburských povstavní, vyrubovanie a rast štátnej dane voči sedliackym usadlostiam na výdavky vojenskej obrany proti Turkom, nárast nákladov na pobyt a stravovanie vojsk, ktoré sa v 17. storočí v dôsledku spomínaných udalostí nachádzali v Zemplínskej župe.
V júli 1831 zasiahla východné Slovensko cholera. Len z radov rímskokatolíkov zomrelo 70 Sačurovčanov. Celkove bolo z obce obetí oveľa viac.
Začiatkom 60. rokov 19. storočia žilo v Sačurove viac ako tisíc obyvateľov. V roku 1865 tvorila rozloha obce 3 670 katastrálnych jutár, z toho oráčiny 2004 k.j., lúk 807 k.j., pasienkov 285 k.j., lesa 360 k.j., a nevyužiteľnej pôdy 214 k.j. Žilo tu 6 väčších a 130 menších gazdov. V roku 1898 vzniklo v obci Úverové družstvo, ktoré bolo najľudovejším typom peňažného ústavu.
Nedostatok pracovných príležitostí v obci znamenal pokračovanie vysťahovalectva. Len v rokoch 1923 – 1924 sa z okresu Vranov odsťahovalo 1530 osôb. Potrebu pracovných príležitostí čiastočne vylepšila parná píla v obci, poskytujúca prácu aj miestnym obyvateľom. Postavila ju firma Vaš a spol. Pri píle sa nachádzala aj elektráreň a mlyn na parný pohon. S pílou súvisí existencia úzkokoľajnej železničky, ktorou sa na pílu dopravovala drevená hmota z okolitých lesov.
O existencii dobrovoľného hasičského zboru v Sačurove sa zachovalo iba veľmi málo dokumentov. Keďže požiar v roku 1936 likvidovali sačurovskí hasiči, ktorí v tom čase už boli silnou jednotkou, predpokladáme existenciu hasičského zboru už v 20. rokoch 20. storočia.
V roku 1947 bola v obci zriadená Obvodová meštianska škola aj pre okolité obce a to v budove, ktorú na tento účel obec zakúpila od Jána Truchana.
Z kultúrnych udalostí tohto obdobia je treba uviesť, že 13. novembra 1954 bolo v obci slávnostne otvorené kino, keď sa premietal slovenský film Rodná zem.
V priebehu 70. rokov 20. storočia sa v obci realizovali viaceré významné akcie stavebného, kultúrneho a politického charakteru. Patrilo k nim slávnostné otvorenie novej budovy ZDŠ a kultúrneho domu 30. apríla 1974, ktorého sa zúčastnil minister Cenového úradu ČSSR Michal Sabolčík, rodák z okresu Vranov. Medzi významné udalosti patrilo aj zjednotenie JRD Sačurov s JRD Davidov k 1. januáru 1976. K významným úspechom vo výstavbe a skrášľovaní obce z tohto obdobia patrila rekonštrukcia starej budovy ZDŠ na zdravotné stredisko (1975 – 1976), v ktorom pracovali traja lekári – všeobecný, detský a zubný a neskôr k nim pribudol aj ženský lekár dochádzajúci z Vranova dvakrát týždenne.
Život a výstavba obce sa nezastavili ani po prevrate v novembri 1989. V občianskej vybavenosti obce sa nachádzala železničná stanica, pošta, zdravotné stredisko, materská škola, ZDŠ, kino, kultúrny dom, knižnica, futbalové ihrisko, dva kostoly – rímskokatolícky a gréckokatolícky.
V novembri 1992 začala výstavba kanalizácie v obci. Rok predtým bol z budovy požiarnej zbrojnice presťahovaný obecný úrad do nových priestorov, v ktorých sídli dnes. V budove terajšieho obecného úradu je od roku 1991 zriadená aj policajná stanica.
24. septembra 2000 bol slávnostne odovzdaný do užívania Dom smútku – Dom nádeje v obci.
V máji 2001 prebehlo sčítanie obyvateľstva. Na základe výsledkov sčítania vieme, že v Sačurove žilo 1962 obyvateľov, z nich bolo 972 mužov a 990 žien.
Významné historické udalosti:
v júni 1922 záplavy
11.4.1925 – veľký požiar, ktorý zničil 11 budov
v roku 1898 v obci založené Úverové družstvo
v roku 1921 postavená píla, druhá vo Vranovskom okrese
v roku 1936 založený miestny odbor Matice slovenskej
Významné osobnosti, rodáci:
JENKOVSKÝ Augustín:
nar. 18.10.1833 v Sačurove, kňaž a vynálezca, zomrel 22.1.1923 v Steblivke (ZSSR).
KASARDA Mikuláš:
nar. 26.7.1925 v Sačurove, pedagóg, básnik, prekladateľ, vo svojej básnickej tvorbe často vyznával lásku k rodnej zemi.
KASARDA Štefan:
nar. 18.12.1935 v Sačurove, učiteľ, redaktor, dramatik, bol autoro rozhlasových hier. Debutoval hrou – Sny prichádzajú z mesta.
KAČUR Juraj:
nar.5.5.1890 v Sačurove, roľník a poslanec. V čase 2. svetovej vojny člen protifašistického odboja, poslanec za Demokratickú stranu v SNR. Zomrel v Sačurove 9.3.1983.
MOŠKOVIČ Jakub:
lekár, publicista nar. 10.12.1838 v Sačurove, zomrel 3.11.1902 pochovaný v Košiciach.
KOZÁK Milan:
nar. 10.4.1939 v Sačurove, ved. Hospodársky pracovník. Podieľal sa pri budovaní prvej slovenskej atómovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach. Pôsobil ako generálny riaditeľ Atómových elektrární, k.p. Bohunice.
Chronologický kalendár obce Sačurov
1402 – prvá zmienka o obci / názov obce ZACHUR /
1407 – v tomto roku sa po prvykrát spomína farnosť
1438 – má obec drevený kostol
1493 – má obec 16 usadlostí, z toho 10 opustených
1585 – majitelia obce sú rodina Štefana Báthoryho.Almasyovcov, Štefana Soósa
1666 – najstarší údaj o škole , prvý platený učiteľ
1708 – znovuzaloženie gr.kat. farnosti v Sačurove
1715 – obec má 16 osadníkov a 5 želiarov
1769 – postavený neskorobarokový rim. kat. kostol
1773 – obec poznáme pod názvom Szacsur, Szacsurow
1784 – 1787 – obec má 119 domov a 1105 trvale usídlených obyvateľov
1809 – postavený gr. kat. kostol p. Márie, klasicistický
1831 – roľnícke povstanie a cholera
1867 – prvá katastrálna mapa celého chotáru
1869 – podľa sčítania má obec 180 domov a 1148 obyvateľov
1883 – renovácia rim.kat. kostola
1898 – v obci založené Úverové družstvo
1900 – obec má 199 domov a 1115 obyvateľov
1904 – v obci bolo založené Potravné družstvo
1919 – obec má 1135 obyvateľov
1920 – od toho roku má obec názov Sačurov
1921 – vznik parnej píly / firma Vaš a syn/ a elektráreň
1922 - obec postihnutá veľkou povodňou
1925 – veľký požiar v obci – zhorelo 11 domov
1926 – odohraná prvá divadelná hra školskými deťmi
1933 – škola mala prvé elektrické osvetlenie – 2 žiarovkami
1936 – založený MO Matice slovenskej
1940 – obec mala 1330 obyvateľov
1942 – vysťahovanie židovských rodín
1944 – oslobodená obec
1947 – otvorenie zriadenia meštianskej školy
1954 – slávnostné otvorenie kina
1966 – prvý pravidelný spoj do Vranova n/T
1969 – zahájenie výstavby novej 18 triednej ZDŠ
1970 – 1. ročník „Behu okolo Sačurova“
1970 – má obec 1582 obyvateľov a 331 domov
1970 – postavený most cez rieku Topľa
1974 – slávnostné otvorenie 18 triednej ZDŠ a Kultúrneho domu
1977 – obec má 1652 obyvateľo z toho 201 rómov
1978 – postavené 3 mosty cez miestný potok
1979 – postavená prvá 6 B.J pre rómov
1982 – postavená druhá 6.B.J pre rómov
1985 – má obec 1756 obyvateľov
1987 – odovzdaná nová budova MŠ
Občania vo vedení obce
1905 – 1908 - rychtár p. Pavlo Andrej
1909 – 1912 - rychtár Roman Ján
1913 – 1917 - rychtár Hančuľak Ján
1917 – 1922 - nenašli sa žiadné zápisy
1922 – 1927 - starosta obce Ďurka Ján
1927 – 1936 - starosta obce Ján Janok
1936 – 1945 – starosta obce Jozef Roman
1945 – 1947 – starosta obce Juraj Kačur
1947 – 1952 – predseda dočastnej miestnej správy , predseda MNV – Pavol Pačuta
1952 – 1956 – predseda MNV Pavol Zubko
1960 – 1964 - predseda MNV Andrej Kozák
1964 – 1969 - predseda MNV Michal Čakan
1969 – 1971 - predseda MNV Andrej Truchan
1971 – 1976 - predseda MNV Andrej Zubko
1976 – 1986 - predseda MNV Michal Jakubek
1986 – 2010 - starosta obce Ján Onuško
2010 – starosta obce Peter Barát